História čokolády

Čokoláda a jej história

Cacahuatl a xocoatl – to sú výrazy, ktoré majú pôvod v starých indiánskych kultúrach. Olmékovia, Mayovia, Toltékovia, Aztékovia – vtedajší obyvatelia strednej a južnej Ameriky tak nazývali kakaovník a nápoj pripravený z jeho plodov – čokoládu.

Plody kakaovníka mali v tom čase významnú hodnotu a používali sa dokonca ako platidlo. Objavitelia nového kontinentu a kolonizátori boli sami prekvapení, že domorodé indiánske kmene si vážili tieto dary prírody takmer tak ako zlato.

Veru, chvíľu to trvalo, kým Európania pochopili, aké bohatstvo sa v plodoch kakaovníka skrýva. Vtedajší čokoládový nápoj bol pripravený z drvených kakaových bôbov a zmiešaný so studenou vodou. Výraz xocoatl v sebe spája dve slová – xoco – horký a latl – voda. Pre zlepšenie chute a arómy miešali indiáni čokoládový nápoj s vanilkou, čili alebo medom, no a tí, ktorí čokoládou nahrádzali jedlo, si do nej pridávali aj kukuričnú múku.
Kakaové bôby tak spolu o ďalšími novými vzácnosťami a dovtedy neznámymi druhmi ovocia, či zeleniny putovali do Európy. Kolumbus sa vrátil domov s pokladmi Ameriky a predstavil ich španielskemu kráľovskému páru – Izabele a Ferdinandovi. Keďže Španieli nemali so spracovaním bôbov a s prípravou čokolády skúsenosti, plody kakaovníka a aj výsledný v tom čase úspech ešte nezožali.
 
Zhruba o dvadsať rokov neskôr posledný vládca Aztékov Montezuma ponúkol čokoládu aj Hernánovi Cortésovi. Nielen ochutnaním tohto opojného nápoja, no aj pozorovaním domorodcov, sa členovia Cortésovej výpravy presvedčili o účinkoch a vlastnostiach čokolády. Všimli si, že indiáni pijú povzbudivý nápoj predtým ako sa vybrali za svojimi ženami. Taktiež postrehli energetické účinky čokolády, keď po jej konzumácii indiáni vydržali bez jedla v plnej sile celý deň. A možno práve čokoláda dodala silu španielskym dobyvateľom, ktorí si pod vedením Cortésa podrobili ríšu Aztékov. Španieli si receptúry na čokoládu prispôsobili – nezalievali ju studenou, ale horúcou vodou, pridávali do nej škoricu, aníz a oriešky. Čokoláda sa tak opäť mohla vydať na cestu do Európy, kde dostala druhú šancu.
 
Spolu cestovateľskými a kolonizačnými výpravami sa mohlo pestovanie kakaovníka rozšíriť do ďalších krajín. Kakaovník, dovtedy pýcha strednej Ameriky, sa ujal aj na pobreží Afriky a ďalších krajinách, vtedajších španielskych kolóniách, s vhodným podnebím. Na dlhé roky sa pestovanie kakaa a obchod s ním stali výsadou Španielov, ktorí z neho dostatočne profitovali. Povráva sa, že kým ešte nebolo kakao a kakaové bôby dostatočne známe, piráti, ktorí prepadali španielske lode, nevedeli doceniť ich hodnotu a vzácne bôby buď nechávali bez povšimnutia alebo ich vyhadzovali do mora.

 
Kakao a čokoláda si napriek všetkému našli cestu do Európy a naopak, Európania si našli cestu k čokoláde. Môžeme povedať, tak trochu symbolicky – vďaka Bohu – pretože strom kakaovníka bol švédsky botanikom Carlom Linné pomenovaný ako Theobroma – čo znamená potrava bohov. Tak neváhajte. Dnes máte tú možnosť aj vy! Užite si božskú čokoládu – či už ako nápoj alebo aj v tabuľkovej forme.